Ihrisko

Už niekoľko chvíľ po tom, ako som prevzal kľúče od najmenšieho Nka na trhu, sa mi s narastajúcim počtom kilometrov navyšovala aj zvedavosť, čo všetko tento krpec dokáže. Bolo mi jasné, že na rovnej diaľnici to nezistím a myseľ mi pomyselne prechádzala mapu našich najkrivoľakejších ciest.

Zaumienil som si, že nájdem vhodné cestné “ihrisko” pre toto nedočkavé a vrtošivé stvorenie. Ako finálnu destináciu som si vybral dvesto päťdesiat kilometrov vzdialenú Revúcu s prejazdovými bodmi Klenovec, Hnúšťa a v neposlednom rade Sirk. Na zákruty bohaté prejazdy so striedavým stúpaním a klesaním, pretínané oddychovými rovinkami. Takýto degustačný výber bol pripravený na víkend. Počasie sa však so mnou až tak dokonale nezosúladilo, vyrážal som preto na mokrú vozovku.

Najkratšou možnou trasou som sa presunul na začiatok, priamo pred stopku na križovatke ciest číslo 72 a číslo 526. Za ňou modrý krpec doslova ožil a po rýchlych pasážach, ktoré mu príliš nevoňali, začal naplno predvádzať svoju vrodenú hravosť. Predná náprava osadená poctivým mechanickým LSD-čkom držala v zákrutách stopu ako z učebnice a plynule posúvala moju dôveru v schopnosti tohto auta. Tá zadná zasa v kontraste nemala pri agresívnejšej zmene smeru problém trochu vystúpiť z tieňa tej prednej a takto pomôcť s prejazdom tých utiahnutejších zákrut.

Úsek medzi Sirkom a Lubeníkom bol automaticky posunutý do inej dimenzie a spôsob, akým tu tento bledo modrý krpec vykrajoval zákruty, mi zároveň odpálil ten šoférsky dekel. Musím sa Vám priznať, že takúto úroveň endorfínov v tele som pri dvesto koňovom aute už dlho nezažil. A čo ma odpálilo ešte viac bol fakt, že táto zábava neprekročila ani jeden rýchlostný limit.