Snina - Medzilaborce

Že aj tie najvýchodnejšie okresky stoja za to, som sa presvedčil už mnohokrát a tento rok ma to k nim ťahalo omnoho intenzívnejšie, nakoľko si to nové projekty dychtivo pýtali. A keď poviem východ, tak myslím naozaj výhľady na ukrajinské kopce a dvojjazyčné názvy obcí. Jeden z tých zaujímavejších úsekov, ktorý síce nedvíha hladinu adrenalínu ani neponúka veľhory ako kulisu, prechádza smerom na sever k približujúcej sa hranici s Poľskom.

V malom okresnom meste - Snine sa odpájam z hlavného ťahu a smerujem po ceste druhej triedy číslo 567. Cesta sa za mestom vnára do zalesnených častí a prechádzajúc niekoľkými obcami zabúdam sledovať starý dobrý asfalt, ktorý ma svojím drsnejším gripom motivuje k plynulejšej jazde. Miestami okolie cesty lemujú zelenkasté pláne a otvára sa pohľad na jemné tvary krajiny. Dobrý pocit z jazdy vylepšuje minimálna premávka, vďaka ktorej môžem “pažravo” hltať kilometer za kilometrom. V obci Nižná Jablonka bočím doprava, avšak stále pokračujúc po 567-ke. Táto okreska ma potiahne ešte severnejšie do ďalšieho okresného mesta.

Za Svetlicami bočím hneď za mostom prudko doprava. Kopce v diaľke sa tvária ešte povýšenejšie a cesta sa smelo kľukatí dolinou. Po pár kilometroch prechádzam jemne stúpajúcim esíčkom, na konci ktorého sa naskytá jasnejší výhľad na to, čo ma ešte čaká. Nasleduje niekoľko príjemných prejazdov a následným zjazdom sa dostávam k stretu s okreskou číslo 559 a zároveň na začiatok Medzilaboriec. Prechádzam mestom a z poctivého tempa ma preberá zaujímavá budova po pravej strane s nenápadným prvkom umenia v popredí. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola si zaslúži zastávku a je dokonalou čerešničkou za týmto “východniarskym” prejazdom.

Previous
Previous

Babie Leto

Next
Next

Ihrisko