Oravská spojka

Nedeľný plán bol jednoduchý - vyraziť skoro ráno a v rámci okreskového diétneho plánu si dať k raňajkám výber toho najlepšieho, čo pre nadšeného šoféra ponúka náš severný región. Štartujúc z Dubnice som si kúsok za Žilinou “odchytil” na rozcvičku parťáka v zakamuflovanej Kii, ktorý mi popri intenzívnom testovaní zatiaľ nepredstaveného faceliftu Kie ProCeed, spríjemnil cestu až po odbočenie na 2035ku. Z nej to bolo už iba na skok na ľudovo nazývanú Vychylovku, ktorá v porovnaní s našimi klasickými horskými priechodmi, pôsobí svojimi jedenástimi mostami na deväť a pol kilometrovom úseku ako exot. Tých zopár výtlkov, čo sa tam po zime objavili, mi zábavu nepokazilo a po povinnej foto pauze som v dobrej nálade pokračoval ďalej, smer Námestovo.

Zhodou náhod sa príchod do tejto metropoly zhodoval s otvorením lokálneho Lidla a tak mi chvíľu na priehradnom múre Oravskej priehrady spríjemnila lahôdková klasika z dôb minulých. Parížsky šalát s čerstvými rohlíkmi. Ako ináč, na stojáka.
Po tomto retro opuštáku som nasmeroval predné kolesá červenej eresky cez Vitanovú na priam božsky zrekonštruovanú cestu do ešte stále ospalých Oravíc. Odtiaľ cesta pokračovala už bez čiar a pod dohľadom ešte zasnežených štítov až do Zuberca.
Orave som dal zbohom spolu so šmykľavým povrchom horského priechodu Huty, kde som si na vyhliadke s takmer celým Liptovom ako na dlani dal osobný prísľub, že sa sem tento rok ešte určite párkrát vrátim.