Späť do normálu

Logistika vie byť niekedy riadna sviňa. Napríklad môj pôvodný plán využitia služieb niektorej z početných bratislavských požičovní športových áut zmenila tak, že neostala iná možnosť, ako si na tento mini roadtrip zobrať svôjho každodenného spoločníka a.k.a “the daily”.

Zatiaľ čo na vozenie juniora do škôlky je 140 koní a brzdy vo veľkosti mrazenej pizze z Billy tak akurát, no na výlet v spoločnosti áut s minimálne dvojnásobným výkonom je to už iná šálka kávy. Neviem či to bolo zo solidarity, ľútosti alebo zo strachu, že ma niekde po ceste stratia, som so svojim červeným tátošom vyfasoval miesto na čele kolóny, ktorá vyrážala zo Zvolena smerom na východ.

Prepletanie sa piatkovou premávkou pohodovým tempom zastavil až semafor kúsok za prečiarknutou značkou s nápisom Hriňová. Rád by som napísal, že po naskočení zelenej zaburácali motory, my sme zmizli v kúdoli dymu, ale realita bola taká, že skoro až po Detviansku Hutu sme strávili za zomierajúcim Ducatom a veľmi nerozhodným bielym SUVčkom. Potom, ako nám prerušovaná čiara pomohla s elimináciou tohto problému, to už bola pohodová jazda a jediné, na čo som musel dávať pozor, boli neustále prehrievajúce sa brzdy.

Klenovec, Hnúšťa, Sirk, Jelšava, Štítnik, Dobšiná, Hnilec a dokonca aj sedlo Úhorná sa postupne strácali v spätnom zrkadle a na noc sme to v duchu dlhoročnej tradície zapichli v Rožňave.
Priemerná praženica a plná nádrž 100-oktánu pripravili šoférov a ich stroje na ďalšiu porciu kilometrov. Tá nás nasmeruje ešte ďalej na východ. Zahrievacie tempo cez Sorošku, ďalej nasledoval utiahnutý a rytmicky dynamickejší Štósky kopec, z ktorého je to už iba kúsok na vyhliadku nad niekdajšie kráľovské mesto, Smolník.
Náš itinerár pokračoval ďalej cez Gelnicu, Branisko a popod Spišský hrad až na dohľad Popradu, ktorému sme sa však vyhli a strihli si to cez Spišský Štiavnik a Vernár až k Chmarošskému viaduktu na kávu.

Po ceste smerom domov som ešte neodolal ukázať Lacovi jeden úsek cesty č. 531 končiaci pri Prednej Hore. Pri takmer nulovej premávke exceluje tento kúsok okresky širokým sortimentom typov zákrut, ktoré na bezchybnom povrchu odhalia technické slabiny nielen auta, ale aj šoféra.
Celkovo to bol dobrý výjazd, ktorý si na jednej strane vypýtal daň v podobe odpálených predných pneumatík a bŕzd a na druhej ukázal, aké skvelé je vrátiť sa do okreskového normálu.

Previous
Previous

Krpeľany - Turčiansky Michal

Next
Next

Oravská spojka