Banka - Trenčín

V deň, keď som dostal tretiu aktualizáciu svojho imunitného systému, mi zdravotník odporučil kľudový režim. To slovné spojenie mi zarezonovalo v hlave ešte viac ako ten ďalší čip v ruke a s dokonalým počasím, ktoré ma od rána ťahalo niekam von na cesty, som si spomenul, že spomínaný pokoj a relax nájdem predsa na jednej nenápadnej trase, ktorá kopíruje drsnú, hlučnú a nesympatickú DéJednotku.

Okolo poludnia štartujem v Banke, nie však v tej s peniazmi, ale v menšej obci na brehu Váhu, ktorá sa zľahka opiera o úpätie Považského Inovca. Pred začatím si ale doprajem jedno načančané kapučínko v Piešťanoch, ktoré ma dokonale naladí na to druhé oné napenené popri ceste. A tak súbežne s Váhom vyrážam po 507-ke smerom na sever cez Moravany nad Váhom, Ducové a obec Modrovka. Okolie cesty mi doslova ťukaním na čelo naznačuje, že zima je už tu a netýka sa len chladných rán. Tie sú teraz už mrazivé a chránia tú belobu pred roztopením. Ťažko však budem o tejto skutočnosti presviedčať hladké ultra letné pneumatiky, ktoré sa na suchej a slnkom zaliatej vozovke len tak tak rozohriali do módu ZÁBAVA.

Neodvrávam teda a relaxačne sa nasmerovávam naďalej po ceste s číslom 507 na obce Lúka a Hrádok nad Váhom. Zatiaľ čo množstvo áut sviští naľavo odo mňa, ja si pokojne vychutnávam dravý zvuk motora priamo v kabíne, ktorý sa aj pri nízkych otáčkach mení v mojich ušiach na lahodivú melódiu, posúvajúcu môj šoférsky limit ďalej a ďalej. Za Kočovcami sa núka prepojenie na 61-ku na druhej strane rieky, zostávam však verný pôvodnej okreske a pomedzi polia a občasné stromy sa približujem k Beckovu. Na chvíľku zastavujem pod hradom a pripravujem sa na zopár mojich obľúbených kilometrov finišujúcich až v Trenčianskych Stankovciach. Samozrejme však v “kľudovom režime”. Prvá polovica je lemovaná stromami, čo ešte viac dotvára vzrušujúci pocit z jazdy a je plná dobre naskladaných zákrut, ktoré sú jemné a rýchle zároveň. Tá druhá polovica vás mihnutím oka dostane pred tabuľu obce, až budete hľadať pokladňu s lístkami na túto dráhu, aby ste si zaplatili ešte jednu jazdu. Mávam tu tento pocit dosť často. Päťdesiatka v obci ma jasne vracia do reality a na cestu domov.

Previous
Previous

Čaro cestovania

Next
Next

Babie Leto