Babie Leto

Poznáte tie dni, keď ranné slnečné lúče už nehrejú tak prívetivo a motor treba zahrievať o trochu dlhšie? Náznaky prírody sú jasné, čoskoro bude asfalt chladnejší a horizonty zahmlené. Keď za Ilavou vyrážam smer Horná Poruba a lístie už sfarebnieva krajnicu, je mi jasné, čo nájdem na najbližších kilometroch. Farebná škála okolia v Strážovských vrchoch na jeseň patrí k mojim najobľúbenejším. Dokonale pri nich vyniknú konzervatívne ladené vozidlá bez štipky “chilli” na kapote.

Miestami zaplátaný povrch okresiek ľúbivo dotvára tento ideálny motoristický kúsok raja. Jedným nádychom sa medzi stromami ocitnete pri lyžiarskom stredisku Homôlka a už vás koberec bude ťahať nadol rýchlymi zákrutami a tiahlymi rovinkami, ktoré motivujú k udržaniu plynulejšieho tempa. Za Valaskou Belou sa ponoríte ešte hlbšie do lesov po 1912-ke a po pár kilometroch sa buď necháte zlákať Čičmianskymi vzormi alebo zostanete verní smeru na Zliechov.

Užšia vozovka s novým povrchom, vlhké okraje a vrch Strážov v nedohľadne. Jasný deň s romantickým zakončením, ktoré možno vidieť len obmedzene ako vám to stromy a medzery dovolia. Finálna pasáž plná pavučinových zábran, ktoré však zastavia len arachnofobikov, zohrieva pneumatiky na okruhovú úroveň. Krivky cesty ústia v Košeci a tam končí aj krása Babieho leta na okreskách.