Hnúšťa - Ratková
Viem si predstaviť, že vaše klasické (nudné) presuny z rôznych bodov abecedy do iných automaticky smerujú pneumatiky na teplé a “vždy” upravené asfalty diaľnice. Netrmácate sa cestami druhej alebo tretej triedy, ktoré v týchto zimných mesiacoch predstavujú dobrodružstvo pri každom prejazde. Avšak, ak sa bavíme o ceste číslo 526, pár dlaní určite práve zvlhlo a nemyslím kvôli zapnutému vyhrievaniu volantu. Táto okreska ponúka hneď niekoľko úsekov, ktoré sa nechcú s vami maznať a nebudú ani testovať vaše schopnosti. Jednoducho sú tam a ako sa hovorí: “Kto sa bojí nech nejde do lesa!”.
Ja som si pred časom doprial krátky, no zato intenzívny kúsok tejto cesty v smere z Hnúšte do Ratkovej. Mlčky vychádzam po rovine z mesta, cez most ponad koľajnice, míňam tabuľu a celkovú atmosféru mi v hlave dotvára “What A Wonderful World” od Louisa Armstronga. Nasávam tie nemé pohľady okoloidúcich na krajnici, ktoré akoby naznačovali, že smerujem na pekelnú cestu do stredu Zeme. Môj kyslý poloúsmev sa mení na široký úsmev so slzami na krajíčku pri pohľade na značku, ktorá znamená, že ma na najbližších piatich kilometroch bude cesta hýčkať zľava doprava. Zostáva mi už len nadýchnuť sa a zošliapnuť pedál hlbšie nadol. Vrhám sa do prvého ostrejšieho vracáku ako v Tokijskej jazde a asfalt zarezaný v hustejšom poraste ma uisťuje, že sa nemusím obávať pádu do bezodnej rokliny. Sekundový pohľad cez medzeru do diaľky a nasleduje oblá ľavotočivá. Starý dobrý drsnejší povrch ma s miernym stúpaním hádže do ďalších záhybov tohto asfaltového hada. Aj pri nerovnostiach a sem-tam vlnitej krajnici auto dobre sedí a podvozok splýva s touto divočinou dokonale. Dnes mám naozaj šťastie na prázdne cesty. Myšlienka, ktorá mi vždy prihraje nejakého nedeľného šoféra na Felicii alebo podobnej Škodovkovej atrakcii. Dnes však nič, až som z toho nesvoj.
Pri sedle Brezina púšťam pedál a nechávam sa prirodzeným klesaním vniesť do zostupu rýchlymi zákrutami. Postupne sa vyrovnávajú a ja si uvedomujem, že zábavný úsek práve skončil. Po chvíli, za usadlosťou Brádno, sa tvar 526-ky začína opäť jemne zvlňovať. Striedavo stúpanie, klesanie či občasné odbočky k ďalším usadlostiam, ponuka tohto úseku je pestrá. Premávka je naďalej nulová, preto s pevným stiskom volantu svižne odratávam kilometre, ktoré ubiehajú na tejto temperamentnej okreske ako peniaze z vačku v piatok večer.
Odrazu ma oslepuje slnko na rovinke akoby vytiahnutej do popredia sveta. Preberá ma to z jazdného módu Sport+(++) a prepínam sa do komfortu. Zbytočne. Po chvíli ma totiž zjazd obtáča okolo odbočky a autobusovej zastávky Ratkovská Suchá a vrhá na čerešničku na torte - posledné dva vracáky, ktorými postupne doplachtím do obce Ratková. Tam sa dostávam na zaujímavú križovatku v tvare Té. Keď sa na ňu niekedy dostanete, nebude vyzerať nijako výnimočne. Ja však v nej mám neovládateľný tik, ktorý ma vždy prinúti odbočiť doľava.
